Šťastie sa nehľadá, šťastie sa tvorí...

Toto je motto, ktoré jej zmenilo život, a teraz ho mení aj druhým....

V roku 2002 prišla Yvette po prvýkrát do kontaktu s numerológiou, ktorá ju očarila natoľko, že sa jej venuje dodnes. Začala študovať rôzne numerologické smery, ako východný, tak aj západný, podľa Kabaly aj podľa Pytagora. V súčasnosti je jedna z najvyhľadávanejších numerologičiek v Nórsku. Zaujímavosťou je, že nepoužíva písomné analýzy. Všetko počíta z hlavy a ľudí si pamätá najmä podľa ich dátumu narodenia, častokrát viac ako podľa ich mena :). Za 14 rokov spravila okolo 3,000 analýz a konzultácií a stala sa v Škandinávii veľmi uznávanou. Aplikovaním numerológie dokáže ľuďom pomôcť identifikovať ich slabé a silné stránky, talenty a lepšie pochopiť samých seba a svoje blízke okolie.

Vďaka numerológii sa dokázala vysporiadať s rozvodom a stratou životných istôt. A začala hľadať samú seba nielen cez osobnostný rozvoj v oblasti ezoteriky, ale aj kariérne.

V roku 2002 sa na čas vrátila na Slovensko a o 4 roky neskôr vyštudovala podnikový manažment so zameraním na ľudské zdroje na Vysokej škole manažmentu - City University v Bratislave. Nadviazala kontakty so slovenskou a nórskou ambasádou. V roku 2006 sa ako jedna zo 14 ľudí z celého sveta dostala na špeciálne štúdium Master of Diplomacy, s plánmi byť mierovou hovorkyňou na svete, avšak osud to zariadil inak.

Nasledovalo vážne muskulárne neurologické ochorenie, ktoré skončilo až pripútaním na invalidný vozík v roku 2008. Celodenná opatrovateľská služba, neschopnosť postarať sa sama o seba a úplné odkázanie na pomoc druhých. Diagnóza bola podľa lekárov nezvratná, choroba je nevyliečiteľná, z medicínskeho hľadiska bolo možné len zmierniť jej priebeh, maximálne pozastaviť jej vývoj.

Na prelome rokov 2009 a 2010 sa Yvette dostala až na také dno, že rozmýšľala nad ukončením tohto trápenia, avšak v rámci svojho stavu nebola schopná si sama otvoriť ani len fľaštičku s tabletkami. Dostala sa až do úplnej apatie a vtedy si povedala, že takto to ďalej nejde. Buď bude len ležať, čakať na sestričku kedy ju príde nakŕmiť, umyť a vlastne len čakať na smrť, alebo s tým niečo urobí. Vtedy si spomenula na myšlienku, ktorú niekde čítala, že ľudia sa musia každý deň smiať, aby podporovali pozitívne myslenie. V stave, v ktorom bola to však nebolo možné. Rozhodla sa teda robiť to mechanicky. Poprosila sestričku, aby jej k posteli dala ceruzku. Sestrička sa veľmi čudovala na čo jej bude, keďže Yvette nebola schopná písať. Yvette si túto ceruzku začala dávať do úst každý deň na 5 - 10 minút, aby bola nútená roztiahnuť svaly na tvári, ako keď sa človek smeje. Postupne cítila akoby sa prebúdzali endorfíny alebo iné látky v mozgu a začala sa cítiť lepšie a šťastnejšie. K tomu každý deň začala pozerať pozitívne a zábavné videá.

Opäť sa objavil na scéne vták Fénix a Yvette musela druhýkrát povstať z popola. Tentokrát jej však nedokázal pomôcť nikto, žiadny liečiteľ. Vtedy pochopila, že nikto iný ju nevylieči, len ona sama a musí to urobiť silou myšlienky a silou vôle. Yvette sa ešte viac začala venovať sebarozvoju.

V roku 2010 žila striedavo v Španielsku a Nórsku, vyhľadávala pozitívne prostredie na to, aby sa mohlo nanovo rozvíjať. Ešte stále na vozíku, ale už v lepšej kondícii sa vrátila k prednáškam, seminárom a kurzom, ktoré robila ešte pred chorobou. Pôsobila v Španielsku, Nórsku, Dánsku aj Švédsku.

Napriek tomu, že vytúžené štúdium mierového hovorcu kvôli zdravotným problémom nedokončila, jej sen sa splnil. Dnes pomáha ľuďom dosiahnuť mier a harmóniu v sebe a je akýmsi "mierotvorcom" medzi dušou a egom človeka.

V roku 2014 sa vrátila na vysokú školu a o dva roky neskôr skončila ako MBA. Toto rozhodnutie považuje za najlepšie vo svojom živote, pretože počas tohto štúdia stretla aj svojho druhého manžela, milovaného Jindru.